Opravy hradov

Skúsenosti 25 ročného združenia na záchranu hradu Hainburg - Rakúsko - cca 10 km za hranicou SR - oproti hradu Devín - hovoria :

1. Každé združenie spraví rad chýb z ktorých sa postupne učí.

2. Štát venuje na opravu hradu minimum - takmer nič, prispievajú iba jednotlivci a niečo prispeje obec.

3. Je veľká výhoda, pokiaľ sa hradu nájde využitie:
- divadelné predstavenia
- cirkevné a folklórne podujatia
- ubytovacie účely /aj stany/atď.
Využívanie hradu, alebo jeho areálu prinesie aj financie na ďalšiu opravu.

4. Treba rátať od počiatku, že oprava je proces, ktorý bude trvať desaťročia. Preto nevadí, že sa danom roku spraví aj veľmi málo. Hlavne sa treba sústrediť na to, aby sa robilo nepretržite, lebo najdôležitejšie je dlhodobo vydržať. Treba si spraviť dlhodobý nenáročný plán, čo sa v danom roku chce dosiahnuť.

5. Treba sa venovať tomu, aby sa vytvorila súdržná skupina, ktorá sa bude na hrade stretávať aj po 20 rokoch so svojimi deťmi, či vnúčatami. Aj hrad sa nepostavil za rok, ale postupne za stáročia.

6. Najprv sa zachraňujú konštrukcie hroziace pádom - suchým podkladaním, drevenými výstuhami. Ohrozené murivo sa spolu s o múr opretou farebnou palicou s mierkou fotografuje.

7. Potom sa postupne buduje:
- prístupový chodník a chodník po hrade – bezpečnosť návštevníkov
- informačná tabuľa
- lavičky, stoly, odpadkový kôš – pre turistov
- tráva okolo miesta pre turistov sa kosí

8. Je vhodné jednu miestnosť sprístupniť a uzatvoriť za účelom sezónneho uloženia pracovných nástrojov a úkrytu v prípade zlého počasia.

9. Stále treba rátať s vandalmi, pričom nebezpeční sú hlavne jazdci na motorkách (podpálený prístupový most na Čabradi pre pár rokmi)

Hrad Trenčín (Mlynica) - zničený pieskovec v múre

10. Najväčšie problémy spôsobujú nasledovné chyby:
a) odkrytie murív na veľkej ploche - v nadšeneckom ošiali sa vykope čo sa v lete stihne (viď Kláštorisko). Potom už nie je čas a síl a samozrejme peňazí na konzerváciu murív. Murivá sa ani neprikryjú. Mokré murivá ktoré boli dovtedy chránené v zemi sú zrazu vystavené mrazovým cyklom ktorých je vyše 100 za rok a 1 zima spraví tak viac škody ako desaťročia bez takéhoto zásahu. Po zime sa nájde murivo a omietky rozdrobené. (Takto mráz napríklad zničil zo závalu odkrytú fresku muža v dobovom oblečení na hrade Strečno, ktorú pre príchod zimy ani neodfotografovali. Na jar už nebolo čo fotografovať, nieto reštaurovať.)

b) odkrytie päty múrov - sú po vykopaní mrazom najviac ohrozené pretože sú mokré a už vymrazovaním oslabené - vyzerajú ako vyhryzené jabĺčko. Po ich obnažení bez spevnenia vápennou maltou a doplnení vypadaných kameňov nasleduje mrazové rozdrobenie stenčeného základu a po zime pád múra.

Korlátka (hlavná veža) - A:pôvodná interiérová stena, B:vnútro okenného rámu
- ostatné deštrukcia do hĺbky muriva

c) používanie cementu - cement sa v stredoveku nepoužíval. Používalo sa mäkké vápenné pojivo. Cement rýchlo tvrdne a je aj veľmi tvrdý. Použitý kameň je omnoho mäkší. Pri teplotných zmenách - ktoré sú počas dňa značné pri rozťažnostných zmenách nepovolí cement, ale kameň - napríklad pieskovec a múr sa ničí. Podobne funguje aj nasiakavosť vodou. Cement absorbuje len málo vody, kameň omnoho viac. Tak vzniká v zime potom aj mrazové pnutie v murive a deštrukcia murív. Cement je v zahraničí na pamiatkových stavbách už zakázaný. Použiť sa môže len v minimálnom množstve pokiaľ sa žiada rýchle tvrdnutie malty.

Najväčšie problémy na hradoch robia presuny vykopaného deštruovaného materiálu. Preto treba s veľkým rozmyslom robiť iba také práce, kde je zaručené, že vykopaný materiál sa po vyťažení a jeho roztriedení racionálne použije. V opačnom prípade sa nádvorie hradu zaprace kamením. Tak sa stane nepoužiteľným pre iné účely a dobrovoľníci budú presúvať neskôr materiál zľava doprava a naopak. Narobia sa ako mulice a pritom sa skoro nič na hrade neopraví. Najlepšie je preto vyčleniť len malú starostlivo vybranú plochu pre rekonštrukciu - napr. len 5 x 5 metrov a všetky nájdené murivá čo najviac z nájdeného muriva znovu vymurovať. Tento bod možno aj parafrázovať. Jeden rozumný plánovač ušetrí robotu 5 ľudí.

Rady:
Murivá sa musia udržať v rozťažnostnej a vlhkostnej rovnováhe - iba vyčistiť medzery a v hĺbke škár ich zatrieť vápennou maltou. Terén pri múroch treba spádovať od múru, aby dažďová voda gravitačne rýchlo stiekla a nezamokrovala pätu múra.

Vápno - vyrábalo sa v blízkosti hradu tak, že vápenec sa rozbil na drobné kúsky. Potom sa pálil v peci. Vypálený vápenec sa roztĺkal na prášok a umiestnil do vápennej jamy, kde sa zalial vodou, kde vápno roky zrelo. Niektoré stavebné hute (od slova die Hütte - chata - prístrešok na stavbe, kde sídlili kamenári a hlavný staviteľ) tam pridávali kvôli konzistencii a lepivosti aj mlieko, či víno. Vápno - CaO2 tvrdne tak, že zo vzduchu prijíma CO2 a chemickou reakciou vzniká CaCO3. Čím je teda vápenná malta, či omietka staršia, tým je pevnejšia.

Vápenná malta - má po zarobení nižšiu čerstvú väznosť ako cementová malta, kde dochádza k iným - rýchlym chemickým reakciám. Preto sa s ňou nedajú ťahať vysoké múry - spodné kamene sa tlakom vytláčajú a malta tečie. To sa v stredoveku riešilo ťahaním múru do dĺžky - preto má stredoveké murivo riadkovú štruktúru - kládol sa len 1 rad rovnako veľkých kameňov , ale na dĺžke aj 10 metrov. Tak isto treba aj dopĺňať chýbajúce časti muriva - po riadkoch. Riadkovanie muriva nepriamo spôsobovalo aj stredoveké lešenie - nosníky sa zamurovávali do steny a na ne sa kládli dosky. Po dosiahnutí určitej výšky múra sa do múra zamurovali ďalšie nosníky. Trčiace nosníky sa po ukončení práce odpílili. To vysvetľuje diery v pravidelných odstupoch na stredovekých múroch.

Korlátka - diery po výdreve, ktorá pomáhala stabilizovať hrubé múry pri výstavbe

Vzhľadom na to, že pre murovanie je potrebná voda, je vhodné rozmýšľať, kde sa v prípade dažďa umiestni fólia a kde sa umiestnia sudy na vodu. 10 m2 PE fólie pri iba 1 cm zrážok zachytí 1hl l vody, ktorú je ináč nutné pracne na hrad doviesť. Ak sa namiesto fólie podarí zakryť nejaký objekt strechou, klobúk dole - hrad má nádej byť zachránený.

Napísal Milan Poliak, obrázky doplnil Robert Mazánik