Pamiatky vo vašej peňaženke

Každý z nás má pri sebe nejakú pamiatku. A nelen tú čo nosíme v srdci. Náš popis vám pomôže zorientovať sa medzi pamiatkami ktoré nosíte často, či menej častejšie v peňaženke.

K tým zriedkavejším patrí päťtisícka. Štefánika, a nielen na nej, majú ľudia radi. Významný diplomat, politik, vojak a astronóm zdobí päťtisíckorunáčku. Na opačnej strane bankovky jeho mohyla na Bradle.

Tisícka a Liptovské Sliače? Áno, obec má s bankovkou niečo spoločné. Andreja Hlinku, ktorý tu kedysi slúžil ako farár, a Madonu Ochrankyňu. Na rubovej strane je totiž zobrazená svätica zo stredovekej nástennej maľby miestneho rímskokatolíckeho Kostola svätých apoštolov Šimona a Júdu. Pod strechou ukrýva takmer sedemstoročnú fresku, ktorá je súčasťou výjavov z ukrižovania Krista od istého talianskeho maliara. K madone sa ide bočným vchodom zvonku. Kedysi boli všetky fresky súčasťou chrámu. Plochý kazetový strop však vystriedali klenby. A tak sa madona ocitla nad klenbami pod strechou. Pri obnove kostola a reštaurovaní fresiek steny vydali svoje svedectvá. Svätica však prišla o drahé kamene zdobiace jej korunu. Miestny duchovný Ján Budzák vás k svätici ochotne zavedie. My sme ho požiadali rovno po omši a šiel. Andrej Hlinka pôsobil v rokoch 1892 až 1905 v Sliačoch ako farár. Neskôr slúžil v Ružomberku. To vysvetľuje, prečo je na tisícke zobrazený aj ružomberský kostol svätého Ondreja spolu s Hlinkovým mauzóleom.

Na päťstokorunáčke je spolu s najstarším pôdorysným vyobrazením Bratislavy z 15. storočia z drevorytu Chronica Picta a Bratislavským hradom ešte jazykovedec Ľudovít Štúr,

Na dvestokorunáčke je mesto Trnava - ide o historický pohľad z 18. storočia. Na portréte je jazykovedec a kňaz Anton Bernolák.

Lícnu stranu stokorunáčky zdobí svätica - do dreva ju zvečnil známy gotický sochár a rezbár Majster Pavol z Levoče. Jej originál môžete vidieť v Kostole svätého Jakuba. Ľudia si v jej blízkosti vždy hrabú v peňaženkách. Hľadajú stokorunu, porovnávajú. Plastika kľačiacej Madony bola súčasťou skupiny sôch, ktorú v roku 1698 objavili v levočskej radnici. Za reformácie boli zamurované. Objavili ich až o dvesto rokov neskôr. Všetky pochádzajú z roku 1507 a pôvodne boli vytvorené ako súčasť Betlehemu, ktorý sa vystavoval medzi kostol a radnicu počas vianočných sviatkov.

Dražovský kostolík svätého Michala a bralo, na ktorom stojí, vidno už od Nitry. Vypína sa nad cestou smerom na Topoľčany a Hornú Nitru. Priamo pod ním sa spája Nitrianska pahorkatina s Podunajskou. Za chrbtom má Zobor i pohorie Tríbeč. Odborníci tvrdia, že ide o najkrajšiu a najčistejšiu románsku stavbu na Slovensku. A navyše, jednu z najstarších. Archeologický výskum ukázal, že stredoveký kostolík postavili už v prvej polovici 11. storočia. Stal sa symbolom raného kresťanstva na našom území. Archeológovia dúfajú, že sa raz podarí objaviť spojitosť tejto stavby s Veľkou Moravou. Jej odkaz pripomína aj rubová strana päťdesiatkorunáčky, na ktorej sa vyníma spolu s prvými slovanskými vierozvestcami Cyrilom a Metodom.

Priam slovanskú scenériu dopĺňa aj pohľad na Nitriansky hrad. Je symbolom bohatej minulosti mesta, ktoré bola do 11. storočia sídlom kniežactva. Spolu s kniežaťom Pribinom, ktorý Nitru obýval do roku 833, zdobia slovenskú dvadsaťkorunáčku.

Celkovo je na lícnych stranách bankoviek sedem dejateľov a jedna žena. Akademický maliar Jozef Bubák, autor výtvarného návrhu slovenských bankoviek ich spracoval všetky, spolu s návrhmi pamiatok na druhých stranách.

Aj naše mince zobrazujú históriu. 
Na desaťkorune je bronzový liaty kríž z 10. až 11. storočia z archeologického nálezu vo Veľkej Mači.
Päťkorunu zdobí rubová strana keltskej mince s cválajúcim jazdcom a nápisom BIATEC - najstarší výskyt latinského písma na našom území. Tetradrachma bratislavského typu je z 1. storočia pred n. l.
Na dvojkorune je vyobrazená hlinená soška sediacej Venuše zo 4. tisícročia pred n. l. a pochádza z archeologického nálezu na neolitickom sídlisku v Nitrianskom Hrádku.
Na jednokorune je gotická drevená soška Madony s dieťaťom. Je z obdobia okolo roku 1500 a pochádza z Kremnice.
Na päťdesiathalierniku je veža, ktorá je časťou hradu Devín.

Mince ktoré už nie sú v obehu.
Desaťhaliernik zobrazoval drevenú zvonicu z konca 18. storočia pochádzajúcu zo Zemplína a dvadsaťhaliernik zobrayoval náš najznámejší vrch - Kriváň.

Snáď vás nabudúce pohľad do peňaženky aspoň trochu poteší, aj keď bude poloprázdna. 

zdroj: iZurnal.sk, Juraj Sedlák