Amatérska archeológia - áno, či nie?

Amatérska archeológia je jeden z mnohých problémov Slovenskej archeológie, pretože nedokonalosť a medzery v pamiatkovom zákone umožňujú rôznym “odborníkom” buď robiť nelegálne zbery, alebo priamo kopať na archeologických lokalitách, čo spôsobuje trvalé poškodenie danej lokality.

Na druhej strane existujú aj amatéri , ktorí majú základný prehľad o archeológii a ich práca je častokrát využívaná profesionálnymi archeológmi. S amatérskou archeológiou sa stretávame už v minulom storočí, keď rôzne vlastivedné spolky sa zameriavali okrem iného aj zberom archeologického materiálu. Avšak tieto nálezy zostávali väčšinou v súkromných zbierkach. Tento stav trval do roku 1893, kedy zásluhou Andreja Kmeťa vznikla v Martine Slovenská muzeálna spoločnosť, ktorá dostala do daru väčšinu súkromných zbierok. Od 30. rokoch až do roku 1953, kedy bol založený Archeologický ústav v Nitre, pôsobilo na Slovensku málo profesionálnych archeológov, takže sa využívala hlavne pomoc amatérov, či to už boli učitelia alebo kňazi, ktorí ako vzdelaní ľudia si uvedomovali historickú hodnotu nálezov. Ako archeológ amatér začínal v tomto období aj ing. Štefan Janšák, ktorý sa neskôr stal neoceniteľným spolupracovníkom Archeologického ústavu.

Založením Archeologického ústavu nastáva veľký rozvoj slovenskej archeológie, spolupráca s amatérskymi archeológmi sa prehlbuje. Využívajú sa ich služby pri terénnych výskumoch, pri mapovaní lokalít, najmä pri povrchovom zbere. Niektorí nadšenci sa nakoniec stali uznávanými odborníkmi, napr. František Javorský. Terajší stav spolupráce Archeologického ústavu s amatérskymi archeológmi je oproti minulosti na slabej úrovni. Dôvodom je zlá ekonomická situácia Slovenskej akadémie vied, resp. Archeologického ústavu. Jedinú odbornú spoluprácu zastrešuje Slovenská archeologická spoločnosť, ktorej úlohou je združovať všetkých záujemcov o archeológiu, či už sú to študenti archeológie, profesionálni alebo amatérski archeológovia. Jej činnosť sa zameriava na informácie o vykonaných, po prípade práve prebiehajúcich terénnych výskumoch, o nových publikáciách, ale hlavne spoluprácou s rôznymi lokálnymi inštitúciami zaoberajúcimi sa archeológiou, napr. múzeá, vlastivedné krúžky. V tomto vzťahu vystupuje Archeologický ústav ako vedecký garant projektu, ktorý dotyčná inštitúcia vypracovala a previedla do praxe.

Na veľmi dobrej úrovni je napr. spolupráca s archeologickým krúžkom v Šali, ktorý sa zaoberá terénnou prospekciou okolia Šale, kontrolou terénu pri rôznych stavebných prácach, osvetovou činnosťou a propagáciou archeológie na verejnosti.. Jedným z najväčších úspechov tohoto krúžku je nález fragmentu neandertalskej kalvy, ktorá bola vybágrovaná z riečiska Váhu. Ďalej Slovenská archeologická spoločnosť spolupracuje aj s inými mládežníckymi organizáciami, ktorých hlavnou náplňou nie je archeológia, napr. sú to tábory " Strom života", ktorých úloha je okrem iného aj obnova a záchrana historických pamiatok, hlavne sú to stredoveké objekty, kde v rámci týchto projektov sa organizujú aj archeologické práce. Takéto podobné aktivity slúžia predovšetkým na nový pohľad a interpretáciu lokálnych dejín takým nevšedným a zaujímavým spôsobom, akým je archeologický výskum. Tým sa okrem iného aj popularizuje archeológia, a je prístupnejšia aj nezainteresovaním ľuďom.

Ale každá minca má dve strany a aj popularizácia archeológie prináša rôzne problémy a môže priniesť so sebou viac zla ako dobra. Rôzny pseudoodborníci , ako napr. Laco Zrubec, využívajú ako záštitu na publikovanie politické strany. Ich príspevky v novinách alebo knižné publikácie prinášajú mylné predstavy na interpretáciu archeologických artefaktov. Zvyčajne udierajú na národnú strunu a pripisujú neadekvátne prívlastky osobám našich dejín. Tento spôsob interpretácie podrobuje či už archeológiu, históriu alebo aj iné vedy politickej ideológii. Ako príklad by som uviedol interpretáciu Vanniovho kráľovstva ako prvého štátneho útvaru Slovákov a Vannia ako prvého Slovenského kráľa (publikoval Laco Zrubec vo svojom diele Prvý známy bol Pribina..).

Ďalšími “odborníkmi” sú amatérsky archeológovia, ktorí sa zaoberajú vyhľadávaním archeologických lokalít za účelom nájsť napr. čo najviac mincí, prípadne drahých kovov. Porušujú znenie pamiatkového zákona č. 27/1987 §21, kde sa uvádza, že možnosť viesť archeologický výskum má len Archeologický ústav a inštitúcie, ktorým bolo vydané povolenie viesť terénny výskum a využívajú medzery v zákone č. 27/1987 §23, kde sa špecifikuje archeologický nález ako súbor vecí, ktoré sú pozostatkom určitej činnosti ľudskej kultúry a kde sa okrem iného spomína, že nálezca je povinný odovzdať nález príslušnej inštitúcii. Problém nastáva v tom, že z právneho hľadiska sa nedá dokázať, že dotyčný nechcel odovzdať nález na príslušnom mieste.

Najväčšie škody pôsobia takýto “odborníci” hlavne tým, že dochádza ku poškodzovaniu lokalít, najmä nevhodne prevedenými výkopmi. Zber nálezov prebieha nesystematicky, väčšinou to končí znehodnotením nálezov z menej hodnotného materiálu, ako je napr. keramický materiál, ktorý však môže mať veľkú hodnotu pri kultúrnom datovaní lokality. Ostatné nájdené nálezy, ktoré majú väčšiu nominálnu hodnotu, väčšinou končia buď v súkromných zbierkach, alebo sú predané na čiernom trhu s historickými predmetmi. Tu možno našťastie poznamenať, že druhá možnosť – obchod s historickým materiálom na čiernom trhu nie je na Slovensku veľmi rozšírený a nepredstavuje až takú hrozbu. Ako vidieť amatérska archeológia môže byť chápaná dvoma pohľadmi na danú problematiku. Prvý pohľad, ako som poukázal, môže byť prospešný obidvom zainteresovaním stranám, a to aj na profesionálnej úrovni., keďže väčšina nálezov nájdených archeológmi amatérmi môže byť publikovaná v ročenke AVANS a v neperiodiku ŠZ AU SAV, tak ako všetci amatérski archeológovia, ktorý majú záujem, môžu byť členmi Slovenskej archeologickej spoločnosti.

Druhý pohľad na amatérsku archeológiu je problematickejší, pretože tu už okrem zavádzania verejnosti nepravdivou interpretáciou historických skutočností, hrozí aj poškodzovanie archeologických lokalít, pričom dochádza ku porušeniu zákona. Na koniec môžem konštatovať, že problém riešenia amatérskej archeológie je aj na nás, prichádzajúcej generácii archeológov.

Autor: Milan Horňák, FF UKF Nitra

Zdroj: ARCHAEOLOGIA IUVENIS 1999/2
časopis studentů archeologie
Filozofická fakulta Masarikovy university Brno