Vývoj fortifikácií I. :Prvé opevnenia na Slovensku

Prvé opevnené miesta na Slovensku boli rozsiahle hradiská obklopené zemnými valmi, ktoré vznikli v predfeudálnej spoločnosti ako útočištia pred nepriateľom. Najstaršie z nich sú ešte z obdobia, keď na naše územia vtrhli Kelti, ktorí postupne obsadili údolia Váhu, Nitry, Ipľa a Hrona, vytlačiac odtiaľto pôvodné obyvateľstvo ľudu s lužickou kultúrou, ktoré sa utiahlo do hôr, kde si budovalo valmi opevnené sídliská (Púchov, Skalka pri Trenčíne). 

V tomto pôvodnom obyvateľstve ľudu lužickej kultúry, ktoré zostávalo na našej pôde aj počas neskorších vpádov cudzích kmeňov (Markomanov, Kvádov), predpokladá dnešná archeológia predkov Slovanstva. 

Aj keltské sídliská boli opevnené, mali murovaný obranný val, spomínaný v rímskych písomnostiach ako murus gallicus. V porovnaní so starším pastiersko-roľníckym obyvateľstvom lužickej kultúry boli Kelti na vyššom stupni výroby, určenej na tovarovú výmenu (hrnčiarstvo, hutníctvo), ba poznali už aj prvotné formy peňažného obchodu (keltské mince). Je takmer isté, že pôvodné obyvateľstvo Iužickej kultúry si postupne osvojilo keltské výdobytky, ba splývalo s keltskými kmeňmi, ako na to poukazujú sídliská v Púchove, Prši, Hrabušiciach, ZádieIskej doline a Iužicko-keltské výšinné opevnené sídlisko v oravskej oblasti (Istebné, Vyšný Kubín). 

Po zničení keltskej ríše Bojohemum dostali sa aj karpatskí Kelti do závislosti od vojenských demokracít germánskych kmeňov (Markomani, Kvádi), ohrozujúcich severné hranice rímskeho impéria. Útoky Markomanov a Kvádov no limes romanus vyvolali odvetné opatrenia rímskych vojsk, ktoré prenikajú na naše územie a budujú si severne od Dunaja svoje pozorovacie a obranné pozície. Vtedy vznikli rímske tábory v Devíne, Bratislave, Stupave, Milanovciach a opevnené castrum východne od Komárna (Leányvár), v ktorom predpokladajú Ptolemalom spomínané castrum Celemantla. Je to najväčšia pevnostná stavba rímska na našom území, ktorej vnútorná strana je 172 m dlhá. Jej pravidelný štvorcový pôdorys so zaoblenými rohmi vykazuje na každej strane dvoma vežami zabezpečenú dvojdielnu bránu a nárožné štvorhranné veže; veže boli aj pozdĺž múrov opevnenia. Okolo celého castra tiahla sa trojitá priekopa, cez ktorú pri každej bráne viedol drevený most. V priestranstve stála budova prétoria a obvyklé kúpele so zariadením sálavého vykurovania a ostatné vojenské stavby. Pri svojich výpadoch na barbarské územie dostali sa rímske vojská až k Trenčínu, kde ich víťazstvo hlása do skaly vytesaný nápis z r. 179. Hoci pobyt rímskych vojsk na našom území a čulé obchodné styky s ríšou na dôležitých diaľkových cestách mohli sprostredkovať aj výdobytky stavebného umenia, nemali rímske pevnostné stavby takmer žiaden vplyv na hradiská barbarských kmeňov, ktoré si ďalej podržali hlinený valový systém rozsiahlych hradísk. 

Zánikom rímskeho impéria (r. 476 n. I.) a odchodom germánskych kmeňov na západ zosilneli opäť pôvodné domáce kmene, ktoré pravdepodobne už od konca 4. storočia n.I. boli populačne obohatené postupnou migráciou Slovanov, došlých do karpatskej oblasti v troch prúdoch: z Ukrajiny a Poľska (Iipická kultúra), z Moravy a z južného Zadunajska, kde žili pred príchodom Avarov (správa rímskeho récora Prisca o posolstve k Attilovi z r. 448) ako domáci pastiersko-roľnícky živel vedľa Hunov. Spoločensky najvyvinutejšie boli slovanské kmene v Podunajsku, kde v 7. storočia sa utvorila Samova ríša (623-658), spomínaná vo Fredegarovej kronike. Samovu ríšu možno chápať ako obranný kmeňový zväz proti Avarom. Kmeňové zväzy vznikli aj v iných slovanských oblastiach, a to všade na základe vojenskej organizácie proti nepriateľským útokom a vpádom. Z týchto organizácií sa vyvinuli postupne kmeňové kniežatstvá s ústrednou hradnou vrchnosťou nad občinami.

zdroj: kniha Fiala/Fialová - Hrady na Slovensku
názov: Stavebný vývoj fortifikácií na Slovensku
autor: Dr.Alžbeta Güntherová