MPR Podolínec

Podolínec - pôvodne bol slovanskou osadou, potom ako ho druhý krát zničili tatári v roku 1285 nedošlo k obnoveniu celého areálu sídliska, ale len jeho južnej časti. Mestské privilégiá získal v roku 1292, kedy už mal hradobný múr a priekopu okolo neho.

V roku 1409 dal Žigmund J.Perényimu povolenie, aby na hradbách postavil pevnôstku. V roku 1412 sa v zálohovej listine kráľa Žigmunda píše "...do zálohu dali: zeme, náš hrad Ľubovňu s mestom a mesto Podolínec s tvrzou a dedinami k nim patriacimi ...", a je teda zrejmé v tom čase slobodné kráľovské mesto malo i mestský hrad a opevnenie. V roku 1564 patrili podľa revízneho záznamu k hradu Podolínec Vyšné a Nižné Ružbachy. Hrad v Podolínci bol od vydania do poľského zálohu (spolu s ďalšími 12timimi spišskými mestami) spravovaný spolu s Ľubovnianskym hradom starostom týchto 13tich miest. V roku 1642 sa starosta Lubomisrski zaslúžil o výstavbu piaristického kláštora v Podolínci a zo záznamov je zrejmé, že mnísi až po dokončenie kláštora obývali dve miestnosti hradu. Hrad v tom čase teda stál. Kláštor stojí na sever od hradieb a pripomína renesančný kaštieľ s dvoma nárožnými vežami, má veľké rozmery a zapája sa do fortifikačného systému vlastným hradobným múrom, dnes viditeľným na SV strane. V roku 1564 patrili podľa revízneho záznamu k hradu Podolínec Vyšné a Nižné Ružbachy.

Mestské hradby sa zachovali takmer v súvislom páse pri južnom obvode mesta a čiastočne aj na východe a západe. Na severe boli hradby zbúrané v 19.storočí a vtedy odstránili aj obe brány do mesta. Okolo bývalej dolnej brány sú hradby zachované v plnej výške s viditeľnou ochozou a strieľňami, na S od brány je vysoká polvalcová bašta, na J sa zachovali ďalšie tri bašty. Z vnútornej strany hradieb sú pristavané domy. Južné hradby sú zastavané domami, len koruna múrov prečnieva ponad pultovými strechami. Ďalšia časť hradieb je z tejto strany voľná a zachovala si pôvodnú výšku. Za baštou č.5, ktorá je značne znížená, pokračuje hradobný múr (bašta 6 zmizla) a bašta 7 má len polovicu plášťa, a to v zníženej výške. Bašta 8 tvorí rizalit budovy vstavanej do hradieb. Na S od bývalej hornej brány stojí v záhrade bašta 9, ktorá tvorí súčasť domu pristavaného z opačnej strany k hradobnému múru.
Hradby sú najzachovalejšie na východnej strane mesta, kde ich stavebný charakter poukazuje na prvú tretinu 15.storočia a na úpravy z druhej tretiny 16.storočia. Bašty a strieľne sú riešené vzhľadom na používané strelné zbrane, pôdorysná konfigurácia je však staršia a snáď totožná s prvými hradbami, ktoré začali stavať v 13.storočí.