|
|
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Detail pamiatkyDetail pamiatky
Klin nad Bodrogom kostol
Bodrogsek, Bodrogszög 
|
Kraj: Košice | Okres: Trebišov | Obec: Klin nad Bodrogom
|
|
| Stručný popis: |
| Ranogotický kostol v obci Klin nad Bodrogom, v súčasnosti ruina. |
| História: |
| Už v rokoch 1332-1335, v čase vyberania pápežských desiatkov, bola v Kline farnosť. V roku 1334 sa v tejto oblasti uvádza „Archidyaconatus de Zemelen inter fluvios Tyze et Bodrog“. Kostol bol vybudovaný vo vzdialenosti 24 metrov od ľavého brehu Starého Bodroga. Kostol v Kline je najnižšie postavenou cirkevnou stavbou na Slovensku, leží v 98 m nadmorskej výške. Datuje sa na začiatok poslednej tretiny 13. storočia. Takmer šesť storočí stál kostol bez podstatných stavebných zmien. Terajšia podoba kostola je však výsledkom dvoch stavebných etáp. Správy o stavebných úpravách sa zachovali až z 19. storočia: v roku 1849 bol kostol reštaurovaný 1877 renovovaný, 1895 reštaurovaný. V interiéri pribudli nové piliere a polkruhové oblúky, prebudovala sa oltárna menza. Klasicistický boli upravené okná a empora, sakristia sa zbúrala. Posledné úpravy z roku 1895 už neovplyvnili charakter stavby. Postavením drevenej vežičky s lucernou a zvonovou helmicou bol architektonický vývoj kostola ukončený.
Pri prestavbách kostol sa často menilo aj zasvätenie. Situáciu v Kline komplikujú mladšie stavebné úpravy. Umiestnenie kostola na brehu Bodroga a časté záplavy až do výšky jedného metra narúšali statiku stavby. Na rozhraní 19. a 20. storočia bol kostol už vo veľmi zlom stave, s veľkými trhlinami na viacerých miestach. Strop sa po čase zrútil. V roku 1907 bol kostol uzatvorený. |
| Interiér: |
| Pri sondážnom prieskume sa na stenách svätyne odkryli fragmenty pôvodnej gotickej výzdoby. Objavené fragmenty, podmienečne datované do prvej polovice 14. storočia, poukazujú na prítomnosť maliarskej výzdoby, nemožno z nich však zatiaľ robiť žiadne závery o ikonografii. Neskoršie úpravy, vápenné vrstvy a nové omietky zničili výtvarné dielo gotického obdobia na stenách svätyne kostola. Sakristia bola postavená súčasne s kostolom, na čo poukazuje jej základové murivo, vzájomne previazané so základmi presbytéria a kostolnej lode. Sakristia mala pôvodne pultovú strechu. Interiér sakristie bol z východnej strany osvetlený štrbinovým oknom s kamenným ostením. Po zbúraní sakristie bolo okno sekundárne osadené do priestoru portálu s lomeným oblúkom, ktorý bol na vonkajšej strane zamurovaný. Krstiteľnica bola symbolom nepoškvrneného lona Panny Márie, z ktorého sa krstenec znova narodil. Krstiteľnica – umelecky zhotovená nádoba na krstnú vodu – bola v kostole jedným z najdôležitejších liturgických predmetov. Najstaršou v oblasti dolného Zemplína je románska kamenná krstiteľnica z rozhrania 12. a 13. storočia, ktorá sa dnes nachádza na nádvorí pred kostolom ref. cirkvi v Zemplínskom Jastrabí. Druhá z najstarších krstiteľníc bola objavená v zásype lode ranogotického kostola v Kline nad Bodrogom. Vyhotovená je z jedného kusa kameňa. Pochádza z prvotného vybavenia ranogotického kostola a je tiež dokladom farských práv kostola. K zaujímavým nálezom patrí aj 63 cm vysoké torzo renesančnej kamennej krstiteľnice z obdobia okolo roku 1600. |
| Exteriér: |
| Jednoloďová ranogotická stavba obdĺžnikového pôdorysu. Kostol je vybudovaný z lomového a riečneho kameňa spájaného vápnopieskovou maltou. 90-95 cm široké múry boli pôvodne na vonkajšej strane i v interiéri omietnuté. Najlepšie sú vypracované nárožia kostola, na ktoré sa použili väčšie kamenné kvádre.
Presbytérium je štvorcové, svätyňa je zaklenutá valenou klenbou. Pôvodné gotické okno s lomeným oblúkom na východnej strane je v súčasnosti zamurované, gotické okno v južnej stene presbytéria slohovo prebudované. Pastofórium – miesto na uschovanie Sviatosti oltárnej – je umiestnené po pravej – epištolnej – strane oltár. Gotické kamenné pastofórium je v hornej časti zdobené trojlaločným oblúkom. |
| Súčasný stav: |
| V súčasnosti kostol stojí už iba ako zrúcanina na severozápadnom okraji obce. Takmer v úplnosti sa zachovali všetky nadzákladové murivá presbytéria a lode, ba aj klenba svätyne. Prvá etapa archeologického výskumu v Kline nad Bodrogom v roku 1988 bola zameraná na odstránenie závalu, preskúmanie presbytéria a zaniknutej sakristie. Začiatok výskumných prác bol zvlášť náročný, pretože celý interiér kostola bol do výšky 1 – 1,5 metra zavalený sutinou, spadnutým stropom a strechou. V priestore kostolnej lode rástli kroviská a štyri stromy.
|
Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície
|