Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Detail pamiatky

Detail pamiatky

Vráble Zemný hrad

Zemný hrad, Fidvár, Főldvár, hrad a protiturecká pevnosť


Kraj: Nitra | Okres: Nitra | Obec: Vráble

Stručný popis:
Pevnosť chránila most nad riekou Žitavou pri Vrábľoch, dôležitý prechod na ceste medzi Nitrou a Levicami.
História:

V zemepanskom mestečku Vráble nadobudla organizovaná obrana väčší význam až po roku 1624. Práve v tomto roku bola na lokalite starých kultúr postavená protiturecká pevnosť Zemný hrad. Jej pomenovanie je odvodené od použitého materiálu na stavbe, stojacej na hlinenom podloží. Opevnený Zemný hrad (c– chotárna časť, Főldvár – maď.) na príkaz stolice stavali v rokoch 1624–1625. Naliehavá potreba výstavby hradu vznikla po vypálení mesta a niekoľkých okolitých obcí začiatkom roka 1624. Aj po Žitavskom mieri bola obec naďalej v zornom poli Turkov. Tureckí miestodržitelia posielali predstaveným mesta výhražné listy, ak nevládali niesť bremeno platenia daní. V roku 1608 si vynútili, aby dediny na okolí platili dane ako prv. Zemný hrad a pevnosť Pôdorys Pevnosť Zemný hrad, ktorá bola poškodená, neodolala útokom v rokoch 1653-1657. Obce Vráble, Horný Ohaj a Čifáre sa v záznamoch z týchto rokov uvádzajú ako pusté. Obyvateľstvo odišlo z mesta a vrátilo sa späť až po určitom čase. Skrývalo sa v húštinách rákosia a v hájoch. Dňa 15. júla 1663 prišlo z Istanbulu do Budína mnohopočetné osmanské vojsko. Novozámocký veliteľ Adam Forgáč po prepadnutí tureckého tábora pri Štúrove stratil asi polovicu mužstva. K Novým Zámkom prišli Turci 16. augusta 1663. Po desiatich dňoch obliehania sa domáca posádka pevnosti vzdala. Takto sa Nové Zámky stali centrom novej osmanskej provincie. Veľkovezír potom rozkázal Sarymu Husejinovi pašovi, aby dobyl Nitru. Nitriansky hrad s mestom sa po dlhotrvajúcom obliehaní vzdali 13. októbra. Novozámockí Turci koncom októbra pochodovali cez Dvory nad Žitavou až k Vrábľom. Potom zamierili k Leviciam. Pochod vojska sťažovali rozmoknuté cesty. Druhého novembra sa na výzvu veľkovezíra vzdali obrancovia levického hradu. Rok 1663 znamenal veľmi vážne narušenie protitureckej obrany. V tomto roku vrábeľská pevnosť a mesto úplne vypálili a zničili. Aj keď mestá Nitru a Levice sa čoskoro podarilo cisárskym vojskám oslobodiť, novozámocká pevnosť ešte 22 rokov zostala vysunutou baštou Osmanskej ríše na slovenskom území. Zemný hrad v tomto období stratil na pôvodnom obrannom postavení a začal pustnúť. Keď potom neskôr v roku 1698, žiadala vrábeľská stolica jeho opravu, zostalo naďalej len pri sľuboch. V 18.storočí bol domovom žobrákov a tulákov a v 19.storočí zanikol úplne. Odvtedy po ňom nie je nikde zmienka.

                    
     Zemný hrad a pevnosť                     Pôdorys           

Exteriér:

Vrábeľská pevnosť chránila most cez rieku Žitavu. Mala štyri nárožné bašty a bola obohnaná vysokým zemným valom. Do priekopy sa napúšťala voda z rieky, keď sa blížil nepriateľ. Do zeminy boli zapustené hrubé drevené, na konci zahrotené koly. Brvná spevňovali z prútia vypletané steny, ktoré boli z vonkajšej strany obhádzané hlinou, čím sa zväčšovala ich ohňovzdornosť. Z domácich materiálov využili najmä drevo a hlinu. Pred vstupnou bránou sa nachádzal drevený most. Za hradbami stáli obydlia pre posádku. Podzemné chodby a priestory slúžili ako sklady potravín a zbraní. Pozorovacia veža – vartovka a kamenná veža v strede nádvoria, tak ako aj štyri obranné bašty boli postavené z kameňa. Z kamennej veže po spozorovaní príchodu nepriateľa vyslali signál ohňom. Takto upozorňovali stráže na vrchu Zobor pri Nitre, tie potom signalizovali na nitriansky hrad, odtiaľ ďalej na vrch Veľká vápenná nad Mochovcami a odtiaľ signalizovali výstražným ohňom pre posádku hradu v Leviciach a Starom Tekove a na hrad Gýmeš, aby upozornili hradné miesta na blížiace sa nebezpečenstvo. Vrábeľská renesančná pevnosť mala tvar štvoruholníka s vysunutými vežami v jeho vrcholoch (bastiónmi). Veže mali od nádvoria jednu otvorenú stenu. Pred priekopou stáli tesne vedľa seba drevené koly. Pevnosť chránili z troch strán. Útočiacim jazdcom na koňoch takto zabránili, aby sa dostali až pod valy. Zemný hrad ležal na ľavobrežnej sprašovej terase rieky Žitavy a miernej vyvýšenine (asi 150 m n. m.). Areál starého sídliska v časoch tureckej expanzie mal rozmery 180 m x 90 až 115 m. Opevnené sídlisko za dlhej histórie jeho osídlenia (takmer 5500 rokov) menilo svoju veľkosť, znižovala sa úroveň terénu a tvar reliéfu v susedstve areálu.


Viac
Súčasný stav:
Dnes sú viditeľné v teréna len nepatrné zvyšky pevnosti - terénne vlny. 


Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície




 

 

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,