Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Detail pamiatky

Detail pamiatky

Oravský hrad

1267 Arwa, 1319 Arua, Orava, Oravský zámok



Kraj: Žilina | Okres: Dolný Kubín | Obec: Oravský Podzámok

Stručný popis:
Zachovalý rozsiahly hrad s areálom, jeden z najmalebnejších hradov na Slovensku, týčiaci sa na strmom vápencovom brale 112 m nad hladinou rieky Orava. Priamo nad obcou Oravský podzámok v okrese Dolný Kubín.
História:

Oravský hrad, sídlo niekdajšej Oravskej župy, vznikol v 13. storočí na mieste staršieho osídlenia, pochádzajúceho azda z rozhrania letopočtu. Dejiny osídlenia odkryl archeologický výskum, ktorý doložil aj zvyšky veľkomoravského sídliska s hrádkom z 9. storočia. Prvé písomné doklady o hrade pochádzajú z roku 1267, keď ho kráľ Belo IV. Prevzal od Mika Balaša a stal sa kráľovským majetkom. V roku 1298 patril Matúšovi Čákovi Trenčianskemu a po jeho smrti sa Orava dostala do rúk mocného magistra Donča. V roku 1333 získal hrad Karol Róbert, ktorého (neskôr aj jeho syna) zastupoval na hrade kremnický komorský gróf Leopold a po ňom množstvo kastelánov, čo hradu príliš nepomohlo. V čase husitských výprav vlastnil hrad Ctibor zo Stiboríc a po ňom ho proti husitom v roku 1433 bránil Mikuláš Balický. Od roku 1441 bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale po šikovnej politike a vyjednávaní sa napokon stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo aj opravou a opevnením hradu. Po jeho porážke, keď sa pridal na stranu povstalcov, hrad prevzal Matej Korvín. Oravský hrad ako dôležitý objekt preto opravil a náležite prestaval. Za jeho čias sa stal županom Oravy a neskôr držiteľom hradu Imrich Zápoľský. Keďže najbohatší magnát Ján Zápoľský, po bitke pri Moháči, súperil o kráľovský trón s Ferdinandom Habsburským, stala sa aj Orava terčom útoku cisárskeho vojska. Hrad síce pre Zápoľského ubránili bratia Kostkovci, ale v roku 1534 aj tak prešli na kráľovu stranu. Vtedy Ferdinand daroval hrad Jánovi z Dubovca, ktorý hneď začal s jeho rozsiahlou úpravou, pretože nevyhovoval vývoju vtedajšej vojenskej techniky. Po jeho smrti nastal o Oravu spor, ktorí vyriešil opäť panovník. Dedič Sedlnický síce ostal na hrade do roku 1556, ale na pokyn kráľa ho odovzdal Františkovi Thurzovi. Thurzovci sa pričinili o dnešný vzhľad budov ktorí, počnúc Františkom Thurzom, prispeli k jeho stavebnej obnove, čím sa hrad zaradil medzi výrazné stavby renesančného obdobia. Po smrti Juraja Thurzu (1616) od roku 1626, po smrti jeho manželky, sa dedičia Thurzovcov delili o majetok a určovali spomedzi seba správcu. Zlá hospodárska a politická situácia v krajine, ktorá vyústila až do bojov proti panovníkovi neobišla ani Oravu, ktorej správcovia boli napr. aj Thőkőliovci a hrad sa dostal viac krát do povstaleckých bojov. Posledné povstanie Rákociho bolo potlačené na jar 1709 a hrad bol značne poškodený. Jeho správcovia dali na hrade urobiť len nutné stavebné úpravy. Hrad v roku 1800 vyhorel a bol skoro zničený. Čoskoro sa však na hrade uskutočnili najnutnejšie konzervačné práce, ktoré ho zachránili pred zničením. Obdobne ako na iných hradoch, aj tu sa Pálffyovci, jeho poslední majitelia, pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu, ktorá sa dotkla predovšetkým stredného hradu. Posledná, najvýznamnejšia komplexná obnova hradu od vyhorenia 1800 sa uskutočnila až v rokoch 1953-1968. Drobné úpravy a opravy prebiehajú na hrade aj v súčasnosti.

Interiér:

Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu, najzachovalejší je interiér kaplnky s vnútorným zariadením z 1752, výnimku tvorí výstavný náhrobok Juraja Thurzu z 1616. V kaplnke bol pôvodne krídlový renesančný oltár, ktorý neskôr nahradili barokovým. V Thurzovskom paláci na dolnom hrade je miestnosť zaklenutá na stredný stĺp, historická kuchyňa a sakristia s nástennou maľbou z obdobia renesancie. Na strednom hrade romanticky upravená knižnica a jedáleň nadväzuje na vzory z čias gotických úpravy hradu. Interiéry donjonu majú zvyšky nástenných malieb z 15. a 16. storočia a palác Jána z Dubovca je zariadený dobovo.

Exteriér:

Hradné bralo, zvažujúce sa tromi terasami, sa stalo základom pre súbory budov horného, stredného a dolného hradu. Pri prevzatí hradu kráľom boli budovy horného hradu vysunuté po samý okraj skaly, aby tak zabránili útočníkom akýkoľvek prístup. Prízemia boli postavené z kameňa a poschodia sa stavali z dreva, len v strednom sedle brala sa okrem prízemia nachádzala aj klenutá pivničná miestnosť. Stredný hrad v 13. storočí tvoril opevnené predhradie. Jeho hlavnou časťou bola štvorhranná veža (9,5m x 9,5m) a na ňu nadväzujúce múry. Veža nemala v prízemí otvor a vstupovalo sa do nej, pomocou odkladacích drevených schodov, na druhom poschodí. Ďalšie podlažia veže boli pravdepodobne z dreva. Vedľa veže bola aj vstupná brána do hradu. Dolný hrad obsahoval v tom čase len súbor neopevnených hospodárskych stavieb. V druhej polovici 15. storočia dal Peter Komorovský zvýšiť obranné múry a drevené hradby nahradil kamennými. Matej Korvín dal v strednom hrade pristavať k hradnému múru nový palác. Prízemie slúžilo ako sklady a zbrojnica a na bývanie využíval len poschodie. Palác mal už v 15. storočí pravdepodobne aj ďalšie poschodie s drevenou pavlačou vstupom po schodoch od nádvoria, podobne ako dnes. Veža bola tiež prispôsobená na bývanie a obranné múry boli spevnené. Ďalší majiteľ Ján z Dubovca najskôr prestaval horný hrad. V jeho západnej časti pribudla polvalcová veža so štrbinovými strieľňami a náležite upravil súvisiace priestory. V strednom hrade najskôr opevnil nárožia dvoma okrúhlymi baštami s dvoma vnútornými poschodiami a s terasami pre umiestnenie diel. Tie chránili obytné jadro stredného hradu a prístupovú cestu, prechádzajúcu pomedzi opevnenie a hospodárske budovy v priestore niekdajšieho veľkomoravského hrádku v gotickom dolnom hrade. Potom vystaval palác, ktorého portál druhého poschodia je datovaný 1540 a tretieho poschodia 1543. Vonkajší múr paláca nesie len málo okien, pretože palác plnil aj obrannú funkciu. Prístupovú cestu v dolnom hrade prerušili dôkladne opevnenou bránou so strieľňami a padacím mostom. Novú bránu spojili so staršou múrom. Obranu prístupovej cesty medzi dvoma bránami zdokonaľovala okrúhla veža na nároží hradného múru vybavená tiež delami. Stavebná činnosť Thurzovcov z rokov 1559-1561 sa sústredila na obnovu poškodeného horného hradu, kde umiestnili posádku a skladiská. Spráchnivené drevené časti nahradil kamenným murivom, drevené schodište do horného hradu nahradil kamenným. Nedostatok vody vyriešil vysekaním vodnej nádrže pod podlahou vstupnej miestnosti, do ktorej stekala voda zo striech keramickými rúrami. Obytné priestory presunuli do stredného a dolného hradu. V strednom hrade dokončili nástennými maľbami a vnútornými priestormi palác Jána z Dubovca, vysekali 70m hlbokú studňu a kameň zo studne a pivnice za studňou použili pri ďalších stavbách. V dolnom hrade dal Thurzo, k západnému obrannému múru, postaviť svoj obytný palác a kaplnku. Do prízemia sa vchádzalo z dolnej a na poschodie z hornej terasy nádvoria. V dolnej časti hradieb, medzi kaplnkou a kruhovou vežou, postavili maštale. Drevené poschodie veže nahradili kamenným, prízemie sa neskôr zmenilo na väzenie. Hradnú bránu z väčšej časti zrútili a vystavali nové vstupné krídlo, už bez padacieho mosta. Súčasťou stavebných prác z roku 1606 za Juraja Thurzu, bola i výstavba preklenutia priestoru medzi dvoma bránami, čím vznikol vstupný tunel s kazematami – komorami na streľbu a terasa na delovú obranu vstupu. Postavením ďalšej vstupnej brány, a uzatvorením priestoru brán obranným múrom sa stavebný vývoj hradu definitívne uzavrel. Neskoršie úpravy sa orientovali iba na detaily. Interiér kaplnky zbarokizovali v roku 1752 a vtedy upravili a obnovili aj niektoré fasády. Postavili barokové schodište k budovám maštalí a miestnosti prestavali na kancelárie a byty úradníkov prefektúry. Po požiari boli správcami pokryté len budovy dolného hradu, ktorý začal ohrozovať obyvateľov podhradia. Až po roku 1861 pokryli strechy horného a stredného hradu. Správca Jozef Pálffy obnovil po roku 1896 Korvínov palác a zariadili ho dobovým neslohovým nábytkom s jedálňou a knižnicou. V priestoroch inštalovali aj obrazovú galériu oravských županov. Komplexná obnova hradu začala v roku 1953. Vymenili sa strechy, vyriešili sa statické poruchy, odviedla sa voda ktorá narušovala hradné bralo a obnovili sa vonkajšie renesančné omietky s pôvodnou výzdobou. Pokračovalo sa interiérovými prácami na obytných budovách stredného hradu a bránach. Hrad bol odovzdaný do užívania múzea, ale práce na hrade prebiehajú s prestávkami dodnes.

Súčasný stav:

Dnešný vzhľad budov vznikol v období renesancie v druhej polovici 16. storočia. Charakterizujú ho sgrafitové fasády, iluzívne naznačujúce trámové alebo kamenné stavby s bosovanými nárožiami a kvádrovaním na priečeliach. Hradné budovy sa sústreďujú do komplexov dolného, stredného a horného hradu s palácmi, opevnením, vežami, baštami, vstupnými bránami, kazematmi a kaplnkou.

Z terasy na prvom nádvorí, z oblokov a balkónov vyšších poschodí, ale hlavne z najvyššej časti hradu - citadely (kam vedie 880 schodov) je jedinečný výhľad na údolie Oravy s pozadím Roháčov.
 



Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície




 

 

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,