Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Detail pamiatky

Detail pamiatky

Krásna Hôrka hrad

1322 Karaznahurka, 1329 Craznahorka, 1341 Krasnahorka, hrad Krásna Hôrka


Kraj: Košice | Okres: Rožňava | Obec: Krásnohorské Podhradie

Stručný popis:
Zachovalý, verejnosti sprístupnený hrad na vrchole homoľovitého kopca na severnom okraji obce Krásna Hôrka. Pôsobivá dominanta kraja viditeľná z cesty Rožňava - Košice.
História:
Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského Rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákšovcom (z nich pochádzajú Bebekovci) rozsiahle majetky v Gemeri, kde sa aj usadili a vládli na krásnohorských majetkoch vyše 300 rokov. Pôvodný hrad, ktorý vznikol niekedy v 13. storočí, tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. V roku 1441 Jiskrovo vojsko obsadilo Gemer, ale hrad nezničilo a keď posádka hrad opustila, paril až do roku 1566 opäť Bebekovcom. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka 1546 vybudovať nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Aj jeho hrad Fiľakovo napadli obsadili Turci. Potom, čo zistil, že Turci sa zmocnili Fiľakova s cisárovým súhlasom, napadol jeho vojská a napádal aj šľachtické sídla v okolí. Poškodení si vymohli potrestanie Bebeka vyhnanstvom a potom čo jeho syn Juraj strávil 5 rokov v Tureckom zajatí a bol podozrievaný z organizovaného povstania proti cisárovi. Jeho vojská tak obsadili Bebekove majetky a v roku 1567 v Sedmohradsku vymiera smrťou Juraja aj rod Bebekovcov. Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo hradu veľmi neprospievalo, pokiaľ sa na hrad nedostal mladý, ambiciózny Peter Andráši. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom 16. storočia s prestavbou hradu, ktorá napokon trvala 100 rokov. V roku 1642 získali Andrášiovci hrad donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo, ktoré obsahovalo všetky prvky dômyselnej obrany. Juraj Andráši, syn Mikuláša, sa stal zakladateľom novej vetvy rodu. Hrad po roku 1710 upravili, súčasne z kaštieľom Betliar, ktorý vlastnil jeho brat Štefan. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v roku 1818 vyhorel a bol núdzovo opravený manželkou Štefana. Jeho syn Juraj pokračoval v prácach a Krásna Hôrka sa napokon stala v roku 1857 ich rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875. Vplyvní Andrášiovci, ho ešte v rokoch 1903-1905 reštaurovali a svoje pozície si udržali až do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.
Interiér:
Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia, základné informácie o hrade a jeho majiteľoch. Expozícia je rozmiestnená v troch častiach hradu, v najstaršej časti – v jadre hradu je expozícia venovaná dávnej minulosti – praveku východnej časti Gemera, vzácnym exponátom románskej a gotickej doby (bojová výzbroj a výstroj), remeselnej činnosti na hrade a v jeho okolí. Mučiareň dokumentuje ukážky unikátnych nástrojov používaných pri donucovaní. Vzácna je zbierka stredovekých zbraní: bodné, sečné, rezné, bicie a viacúčelové (halapartne, kopije, palcáty, meče), zbierka strelných zbraní (hradných pušiek, pištolí a historických diel) a zbierka zbraní orientálneho pôvodu. V obytných priestoroch stredného hradu dominuje pôvodné zariadenie zo 17. storočia, ktoré je v úzkom spojení s dejinami hradu (zasadacia sieň župných kongregácií, veľká ozdobná skriňa z konca 17. storočia) a ďalšia vzácna zbierka historického nábytku a obrazov. V štyroch miestnostiach bebekovského krídla je sprístupnené pietne múzeum, ďalej hradná kaplnka s klasicistickým interiérom, so vzácnym obrazom Krásnohorskej Madony z roku 1739 a v susedstve kaplnky rodinná hrobka Andrášiovcov. V dolnom hrade patrí k najzaujímavejším miestnostiam traktu hradná kuchyňa, s otvoreným ohniskom a pôvodným zariadením a hudobný salón so vzácnou zbierkou hudobných nástrojov.
Exteriér:
Na najvyššom mieste homoľovitého kopca stojí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a ďalšie obytné a hosp. budovy, dokumentujúce postupné rozširovanie hradného areálu. Hrad tvoril pôvodne len veža s obranným múrom, ku ktorej bol pristavaný obytný palác. Objekt bol uzavretý opevením a vstupovalo sa doň bránou. František Bebek urobil v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy. Hrad nadobudol trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach. Pôvodný hrad sa tak dostal do stredu areálu. Vstup do hradu bránila z JV nová viacpodlažná polvalcová bašta. Pred JZ baštou bol do hradu druhý vstup – brána s padacím mostom. Medzi JV a SV baštou bol široký parkanový múr a na terase dodnes stoja ťažké delá odliate v rokoch 1545 a 1547. Súčasne uskutočnili aj úpravu hradných interiérov. Andrášiovci zmenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali hlavne dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, čím sa predĺžilo dolné nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami pod ním. V druhej polovici 17. storočia postavili medzi JV baštou a treťou bránou pred JZ baštou reprezentačné obytné krídlo, spojili ho s hradným palácom a na hornom podlaží vybudovali zasadaciu župnú sieň. Postavili krytú renesančnú pavlač a schodište do reprezentačných priestorov. Priestor paláca zvýšili o jedno poschodie a v nádvorí medzi palácom a severným múrom postavili nový objekt. Na západnej strane v dolnom hrade vznikla pekáreň a kuchyňa. V 30tych rokoch 18. storočia vybudovali malé reprezentačné nádvorie, barokovú kaplnku pred vstupom do hradu v roku 1770 dali Andrášiovci prestavať podkovovitú baštu nad vstupom na kaplnku, a na prelome 19. a 20. storočia vybudovali v prízemných priestoroch stredného hradu kryptu a v bebekovskom krídle pietné priestory. Tým bolo prebudovanie hradu na rodové múzeum dokončené a poslednou úpravou bola už rekonštrukcia PÚ Žilina v druhej polovici 20. storočia.
Súčasný stav:
Hrad je sprístupnený verejnosti a čiastočne sa rekonštruuje. Na hrade Krásna Hôrka je umiestnená pobočka Múzea v Betliari a spomínaná expozícia zameraná na feudálne hradné bývanie.
Prístupná verejnosti v utorok až nedeľu: od 1.4. do 31.10. od 8:30 do 16:00 a od 1.11. do 31.3. od 9:00 do 14:00. Otáracie hodiny si radšej overte na telefónoch: 058/79831 18, 058/79831 94 alebo faxom: 058/79831 95.


Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície




 

 

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,