|
|
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Detail pamiatkyDetail pamiatky
Budatínsky zámok
Budatín, had Budatín, 1321 castrum Budetyn, 1323 turris Budetyn, 1350 fortalicium sive Budetin 
|
Kraj: Žilina | Okres: Žilina | Obec: Žilina
|
|
| Stručný popis: |
| Zachovalý, verejnosti sprístupnený hrad na predmestí Žiliny, pri vtoku Kysuce do Váhu. |
| História: |
Budatínsky hrad postavili ako stredovekú pevnosť v druhej polovici 13. storočia na ochranu križovatky diaľkových ciest vedúcich z Ponitria a z Považia na sever do Sliezska a do Poľska. Postavili ho na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo. Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Patrila do sústavy pohraničných pevností. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku. Od roku 1487 je novým majiteľom Budatína Gašpar Suňog, ktorý naznačil smer, akým sa uberal stavebný vývoj hradu spätý s jeho rodom po niekoľko storočí. Renesančná úprava z roku 1551 spojila jednotlivé budovy podľa jednotnej architektonickej koncepcie, sceľujúc tak rôznorodé funkcie do harmonického celku, zdôrazneného aj navonok riešením fasád. Zvýraznili sa v nich predovšetkým rytmicky členené priečelia a nádvorie s arkádovou chodbou. Hrozba tureckého nebezpečenstva, ale najmä vnútorných bojov a stavovských povstaní, prispeli v prvej polovici 17. storočia k výstavbe nového renesančného opevnenia, ktoré spevnili bastiónmi a zabezpečili priekopou v severovýchodnom predhradí. V tom čase už gotická pevnosť, prebudovaná na pohodlné renesančné sídlo, spĺňala požiadavky pohodlného bývania a strediska hospodárskeho podnikania i modernej vojenskej techniky. Barokové obdobie sa v roku 1745 sústredilo na výstavbu kaplnky; súčasne dostavali aj budovy kaštieľa a celok obklopili parkom, nadväzujúcim svojou kompozíciou na priečelie zámku. Po vymretí Suňogovcov v roku 1798 sa majiteľmi hradu stali Csákyovci, ktorí tu bývali až do roku 1945. Za revolúcie 1848/49 cisárski vojaci v januári 1849 hrad zapálili. Ničivý požiar vážne poškodil stavebné konštrukcie a vnútorné vybavenie hradu. V roku 1870 hrad čiastočne opravili a využíval sa ako kasárne. Z tých čias sa podnes zachovali najmä budovy predhradia s výraznými dobovými fasádami. Posledná a najvýznamnejšia stavebná úprava, ktorá dala hradu dnešný vzhľad, je z rokov 1922 až 1923. Vychádzala z historizujúco-romantických motívov a uplatnila sa najmä v juhozápadnom krídle, kde vznikla priestranná reprezentačná sála a vstupné priestory. Csákyovci čerpali zo starších vzorov goticko-renesančných feudálnych stavieb, čo sa prejavilo najmä pri úprave stropov a obložení miestností. Pamiatková obnova hradu sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov.
 |
 |
| reprodukcia litografie z pol. 19. stor. |
ČB fotografia z pol. 20. stor. |
|
| Interiér: |
V miestnostiach sa zachovalo drevené obloženie stien a vyrezávané trámové stropy. Barokové kamenné krby. V niektorých miestnostiach krížové klenby a valené klenby s lunetami. Vo veži sú zvony z roku 1773 od trnavského zvonolejára M. Orfandla.
 |
 |
| Interiér jedálne romanticky upravený v pol 20. stor, doplnky a obrazy sú z 18. stor. |
Pracovňa baróna Poppera s nábytkom a doplnkami z 18. a 19.storočia |
|
| Exteriér: |
| Dnešný objekt sa skladá z vlastného hradu s dominujúcou vežou a z predhradia. K veži s kruhovým pôdorysom priliehajú dvojpodlažné obytné budovy. Najstaršou časťou je trojposchodová valcovitá románska veža, neskôr renesančne upravená. Na južnej strane veže je točité schodište, spájajúce jednotlivé podlažia. V spojenom priestore prvého a druhého poschodia je galéria nesená renesančnými lunetami. Vežu zakončuje cimburie a nízka ihlancová strecha. Okolo veže, na terase prístupnej schodišťom, sú tri obytné krídla.
|
| Súčasný stav: |
V priestoroch Budatínskeho zámku sídli Považské múzeum Žilina (zal. 1936), vlastivedné múzeum s okresnou a čiastočne i oblastnou pôsobnosťou. Vlastivedné expozície tu prezentujú vývin prírody a spoločnosti (vrátane národopisu) od najstarších čias, s dôrazom na špecifiká zbernej oblasti, ku ktorým patrí o. i. drotárstvo a unikátne drotárske umenie; upútajú aj historické zbierky (doklady hrdelného práva Žiliny, cechové predmety), bronzové archeologické nálezy, doklady o slovanskom osídlení stredného Považia a kováčske stredoveké nástroje spod hradu Vršatec. V bývalých hospodárskych budovách sídli aj Štátny okresný archív.
|
Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície
|
Budatínsky
Budatínsky hrad
www.budatin.sk