Kto si kúpil našu minulosť

Historické pamiatky - svedkovia našej minulosti - sa postupne ocitajú v súkromných rukách. Štát, ktorému už dávno chýbali prostriedky na ich údržbu i prevádzku, a v ich historických sieňach sa správal ako slon v porceláne, ich vo veľkom štýle poručil pod tútorstvo chudobných obcí a miest. Ani tie však nedokázali mnohé pamiatky zachrániť, a tak sa ich húfne zbavujú. Na predaj je momentálne desať slovenských hradov – najdrahší je Vígľašský hrad za milión korún, i stovka kaštieľov a zemianskych kúrií. Kto si teda môže kúpiť našu minulosť? Kto túži vlastniť zrúcaninu hradu, polorozpadnutý kaštieľ alebo zemiansku kúriu? A prečo vlastne našinec našinec túži po ruine? Stačí potencionálnemu hradnému pánovi na ich kúpu symbolická jedna koruna, alebo obligátny milión? V novom seriáli Kto si kúpi našu minulosť vám prinášame od 26.1.2007 v piatkových Hospodárskych novinách, reportáže o nových hradných pánoch na Slovensku.

Ženy so zamurovaným srdcom

Údajne najpôvabnejšia hradná pani, aká kedy žila na stredovekom Novom hrade v Liptovskom Hrádku, bola pravdepodobne mladučká Magdaléna Zaiová. Malá sirôtka po ctihodnom pánovi Štefanovi Zaiovi, preslávenom protitureckom bojovníkovi a diplomatovi z Uhrovca, sa z nekonečnej lásky k svojmu prvému, predčasne zosnulému manželovi Žigmundovi Balašovi a k liptovskohrádockému hradu vydala ešte štyrikrát. Zaumienila si totiž, že na hrade, na ktorom zažila najkrajšiu lásku, zomrie ako hradná pani...
Z hlavnej cesty vedúcej z diaľničného privádzača do Liptovského Hrádku vidieť už len zakonzervované zvyšky Nového hradu z 13. storočia. Zrúcanina hradu stojí na vápencovej skale, vysokej päť metrov, a jej ruiny nemo čnejú k sivej oblohe. Sláva tohto gotického hradu, ktorý v 13. storočí postavil zvolenský župan Donč, pohasla pred 200 rokmi.
Jeho kamenné múry nevládali odolávať početným stavovským povstaniam v 17. storočí a nájazdom cisárskych vojsk. Hrad patril ku kráľovským majetkom, bašovali v ňom však aj lúpežní rytieri. Neskoršie baštu kráľovských veľmožov dobili husiti i jiskrovci.

Dagmara a Magdaléna

V podhradí Nového hradu – v 400 ročnom renesančnom kaštieli – prebýval aj uhorský kráľ Matej Korvín a množstvo iných významných veľmožov. V rovnakých priestoroch sídlilo tiež Národopisné múzeum Liptova, Okresný súd v Liptovskom Mikuláši, väznica, ba i bezdomovci. Kaštieľ bol totiž od roku 1990 až do 2002 neobývaný a doslova vydaný na milosť a nemilosť zlodejom. Polorozpadnutý a totálne rozkradnutý kaštieľ pred úplným koncom zachránila Dagmara Machová, milovníčka umenia, ktorá hrad i kaštieľ pred štyrmi rokmi kúpila.
„Aj keď figurujem na liste vlastníctva ako ich majiteľka, táto prekrásna kultúrna pamiatka bude patriť všetkým a môžu ju využívať. Mne bolo len dovolené stavbu zachrániť“, zdôrazňuje Dagmara Machová. Túto ženu historici radi prirovnávajú k hradnej pani Magdaléne Zaiovej. Obe dámy majú celkom určite niečo spoločné. Za éry prvej z nich zaznamenali kaštieľ i hrad najväčší rozkvet, vďaka Dagmare, o vyše štyristo rokov neskôr, kaštieľ chytil druhý dych.

Spolupracovníci serveru www.pamiatky.net na návšteve u pani Machovej diskutujú o zámeroch obnovy pamiatky.

Kaštieľ a hrad

Ku kaštieľu a k zrúcanine hradu v Liptovskom Hrádku vedie zatiaľ neupravená cesta. Jej okolie svedčí o tom, že ešte nedávno tu panoval čulý pracovný ruch. Všetko sa zmení pri vstupe hlavnou bránou do areálu kaštieľa, do ktorého nová hradná pani situovala štýlovú reštauráciu, za ňou, do krídel kaštieľa, zasa ojedinelý hotel. Na obnovu oboch pamiatok prispeli Európska únia i Slovnaft, podstatnú časť prostriedkov na rekonštrukciu kultúrnej pamiatky a vybudovanie štýlovej reštaurácie i hotela však použila z vlastného vrecka nová majiteľka.

Renesančný kaštieľ nechal postaviť hradný pán Mikuláš Šandorfy (bohužial, jeho podobizeň by ste na stenách komnát hľadali márne) v rokoch 1601 – 1603. Aj pri zrode kaštieľa stála vtedy už druhýkrát vydatá Magdaléna Zaiová. Sídlili v ňom úradníci a služobníctvo, zabezpečujúci chod hradu. Za labyrintom chodieb na prvom a druhom poschodí sa nachádza hosťovská časť hotela – tri apartmány a 15 komnát s ubytovacou kapacitou 40 lôžok. Všetky komnaty sú zariadené dobovým nábytkom v štýle biedermeieru, empíru a secesie. O tom, či skutočne v podobnom štýle žili obyvatelia kaštieľa, možno síce polemizovať (Machová kupovala dobový nábytok, zbrane a brnenie po celej republike i v zahraničí), pre návštevníkov hľadajúcich uvoľnenie a zážitok v ojedinelom a historickom prostredí je však noc v kaštieli zážitok na celý život.

Za jedinú noc v jeho apartmáne zaplatíte približne päť a pol tisíca korún. V ponuke sú, samozrejme aj ľudovejšie ceny. Stráviť noc s milovanou osobou na mieste, kde stáročia doslova dýchajú na krk, možno aj za dvetisícpäťsto korún.

Perla horného Liptova

Ak spomíname liptovskohrádocký kaštieľ a hrad, nemožno sa nezastaviť na okamih pri dáme, ktorá panstvu v Liptovskom Hrádku vtisla pečať svojej osobnosti. Historici považujú hradnú pani Magdalénu Zaiovú (jej podoba sa, bohužiaľ, tiež nezachovala) z Uhrovca za dobrú dušu Nového hradu a perlu horného Liptova. Po takmer 300-ročnom plienení a zdieraní ľudu majiteľmi hradu, ktoré vyvrcholilo 50-ročným vlastníctvom panstva Balašovcov, získal majetok od kráľa kapitán Žigmund Balaša. Práve tento muž, „biela vrana“ medzi všetkými Balašovcami, si na svoje nové panstvo Magdalénu priviedol.
V tom čase bol hrad spustnutý, Žigmund však do jeho múrov dokázal z lásky k svojej prekrásnej žienke a vďaka tučným výnosom z balašovských majetkov vdýchnuť nový život. Mladého hradného pána, ktorého Magdaléna panensky čisto ľúbila, však zhodil na poľovačke kôň do priepasti. Čerstvá vdova sa rozhodla neodísť z panstva ani po smrti milovaného muža. Bola rozhodnutá za každú cenu zostať na hrade, na ktorom prežila svoje najšťastnejšie roky, do konca svojho života. Preto sa vydala za nového majiteľa hradu – bohatého dvorného radcu Mikuláša Šandorfyho – starca nad hrobom.
O rok neskoršie zomrel aj Šandorfy a hradná pani sa vydala znova – tiež za starca nad jamou – Beňadika Pograňa. V tom istom roku táto výnimočná žena opäť ovdovela a znova sa vydala – za Imricha Méreya. Po troch rokoch aj tento muž zomrel. O ďalších niekoľko rokov sa neúnavná pani hradu vydala za Mikuláša Orlé, pána z Kravian, ktorého pochovala o štyri roky neskoršie. Prežila ho o sedem rokov... Po jej smrti hrad i kaštieľ začali chátrať, chýbala „dobrá duša“...

Láska na prvý pohľad

Riaditeľ Štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši Peter Vítek tvrdí, že v podobe novej vlastníčky tejto kultúrnej pamiatky sa vracia nová sláva liptovskohrádockého hradu, najmä však kaštieľa. „Všetko robila so ženským vkusom a s odhodlaním, pripomína mi práve dobrú dušu hradu Magdalénu.“
Dagmara Machová neskrýva nadšenie, že išlo o lásku k obom pamiatkam na prvý pohľad. „Očarilo ma, ako citlivo boli vložené do tunajšej prírody. Neďaleko je dravá riečka, pohľad na voľakedajšie sídla šľachty dotvára scenéria Vysokých a Nízkych Tatier.“
Novú „hradnú pani“ očarili tiež klenby a vzájomne pospájané oblúky v kaštieli. „Vyráža mi to dych vždy, keď sa sem vraciam z ciest.“ Vyštudovaná chemička mala od nepamäti vzťah k histórii, pozorne sledovala vývoj krajín v súvislosti s vládami a panovníkmi. Väčšinou hľadala vzťahy medzi ekonomickou prosperitou a schopnosťami vládcov, ktorí krajinu dokázali doviesť na výslnie alebo do úpadku. Liptovskohrádocký hrad a kaštieľ nemali dlhodobých vlastníkov, ktorí by ich zveľaďovali. To bol aj dôvod, prečo sa ich ujala.
„Chcela som, aby bola rekonštrukcia urobená poctivo, do detailov,“ hovorí. Najhoršie bolo odstraňovanie vlhkosti, múry boli mokré až do výšky piatich metrov, nasledovala kanalizácia, plyn, elektrina. Zariadenie interiéru a obnova fresiek boli pre Dagmaru vraj už len čerešničkou na šľahačke.

Novodobá pani hradu a kaštieľa v Liptovskom Hrádku netají, že jej snom je podpora umenia a na svojom „panstve“ bude pripravovať v budúcnosti aukcie.

Autor: Jožo T. Schön
Publikované: HOSPODÁRSKE NOVINY
Fotografie: Robert Mazánik, www.pamiatky.net

V ďalšom dieli seriálu KTO SI KÚPIL NAŠU MINULOSŤ prinášame reportáž zo zámku v Haliči 

Fotografie a ďalšie informácie o kaštieli a hrade Liptovský hrádok www.pamiatky.net