Hrady, zámky, kaštiele a ostatné pamiatky na Slovensku
Momentálne si môžete prezerať 281 pamiatok z 9586 všetkých pamiatok SR.
Hlavná stránka » Vyhľadávanie pamiatok » Starý zámok Banská Štiavnica

Starý zámok Banská Štiavnica

Starý hrad v Banskej Štiavnici (mestský hrad)


Kraj: Banská Bystrica | Okres: Banská Štiavnica | Obec: Banská Štiavnica

Stručný popis:
Mestský hrad, renesančná protiturecká pevnosť vybudovaná z pôvodného románsko-gotického kostola, karnera a opevnenia. Stojí v historickom jadre Banskej Štiavnice na úpätí vrchu Paradajs a tvorí dominantu mesta.
História:
Mestský hrad, tzv. Starý zámok vznikol v 16. storočí, v čase tureckého nebezpečenstva, ktoré smerovalo z Balkánu na naše územie a ohrozovalo predovšetkým bohaté stredoslovenské banské mestá. Banská Štiavnica vzhľadom na mimoriadne zložitý horský terén nemohla využiť jednotný systém obrany tak ako iné mestá v krajine. Obranu preto sústredili do samostatných pevností, ktoré vybudovali v meste na dominantných miestach a prístupové cesty chránili úsekmi múrov pripojenými k opevneným domom v meste a k mestským bránam. V systéme obrany boli najdôležitejšie dve pevnosti - Starý zámok a Nový zámok.
Pri vytváraní pevnostného systému sústredili pozornosť predovšetkým na priestor terasy, kde bolo už od románskych čias cirkevné centrum mesta. Prestavba opevneného cirkevného areálu na mestský hrad v roku 1548 nesie všetky znaky rýchlej funkčnej adaptácie na pevnosť zodpovedajúcu novej vojenskej technike. Pri prestavbe sa ponechali základné konštrukcie starších budov, dodnes čitateľné v súbore zachovaných objektov. Mestský hrad vznikol z troch celkov - z bývalého farského kostola Panny Márie, karnera sv.Michala a z opevnenia so vstupnou bránou a baštami. Tieto tri celky mali do polovice 16. storočia svoj samostatný historický a stavebný vývoj. Kostol Panny Márie bol pôvodne neskororománskou stavbou z prvej polovice 13. stor. Postavili ho ako trojloďovú baziliku so západnou vežou včlenenou do pôdorysu lode. Súčasťou kostola bola aj sakristia. Po zemetrasení (rok 1443), pri ktorom bol asi kostol poškodený, pristúpili k jeho prestavbe, ktorá prerástla v rokoch 1492 a 1515 do významného stavebného podujatia. Vynikajúcu architektonickú úroveň prestavby dokumentuje dodnes množstvo detailov, profilov ostení, portálov, časti rebier niekdajšieho klenbového systému, ako aj spôsob spracovania vretenovitého schodišťa. Do čias tejto prestavby datujeme aj vznik dodnes zachovaného opevňovacieho systému s bohato riešenou vežovitou vstupnou bránou. Jeho súčasťou sa stala obytná veža Himmelreich zo 14. storočia. Na JV od kostola stojí karner, ktorý postavili na niekdajšom cintoríne súčasne s kostolom. Stavba kruhového pôdorysu má spodný priestor zaklenutý na stredný stĺp, hlboko zapustený do zeme. Kruhový priestor kaplnky ukončený konchou si zachoval viacero vrstiev nástenných malieb a stopy po mladších gotických úpravách. Keď hrozba tureckého vpádu prinútila mesto prebudovať nákladne dokončený kostol na pevnosť, pri rýchlej prestavbe násilne uplatnili funkčné obranné prvky. Najväčším zásahom bola zmena dispozície kostola. Vnútorné nádvorie hradu vzniklo zbúraním klenieb hlavnej lode a zamurovaním triumfálneho oblúka i arkád medzi priestorom hlavnej lode a bočných lodí, čím vzniklo niekoľkoposchodové pavlačové nádvorie. Z pavlače viedli vchody do priestorov, ktoré vznikli viacnásobným prestropením bočných lodí. Sled prestavby dodnes dobre vidno na niektorých detailoch, najmä na niekdajšom triumfálnom oblúku na čelnej strane nádvoria. Kostol zvýšili o poschodie s nárožnými pozorovacími vežami, obvodové murivo medzi opornými piliermi spevnili a doplnili o delové strieľne. Súčasne upravili aj nový, dnešný vstup a zosilnili opevnenie, čím porušili aj pôdorys románskej kaplnky karnera. Charakteristickým znakom tejto prestavby je náhlivosť stavebných prác, vynútená blížiacim sa nebezpečenstvom. Až následná úprava zo 60-tych rokov 16. storočia prejavuje znaky so zmyslom pre reprezentáciu ovplyvnenú talianskymi vzormi, viditeľnými najmä v architektonických detailoch. Nakoniec v roku 1777 prestavali vstupnú vežu s cibuľovou strechou do barokovej podoby. V 19. storočí slúžila časť priestorov zámku pre potreby mestskej polície, ďalej ako mestská ľadovňa mäsiarov, mestský archív, knižnica, telocvičňa. Od 1.7.1900 sa Starý zámok stal sídlom Mestského múzea. V roku 1950 bol Starý zámok vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Interiér:
Expozície na Starom zámku predstavujú návštevníkom históriu banskoštiavnického regiónu. Starý zámok je sám akousi učebnicou stavebných štýlov – od románskej kaplnky sv. Michala, až po barokovú vstupnú vežu. Priestory zámku sa vďaka niekoľkoročnej rekonštrukcii postupne otvárajú pre návštevníkov, a tak sa vytvára priestor pre inštaláciu nových expozičných celkov. V úvode prehliadky sa návštevníci oboznámia s najstaršou históriou regiónu prostredníctvom archeologickej expozície Baníci prichádzajú... Ďalšou časťou prehliadky je expozícia streleckých terčov, ktorých počet v zbierkach Slovenského banského múzea je jedinečný. Pravidelnou súčasťou prehliadky je aj expozícia Fajkárska dielňa, ktorá prezentuje históriu presláveného banskoštiavnického fajkárstva a Baroková plastika s originálmi sôch zo súsošia svätej Trojice. Najnovšou sprístupnenou expozíciou je maketa neskorogotického oltára z roku 1506. Voľnou súčasťou prehliadky je expozícia kováčstva. Starý zámok je vďaka svojmu atraktívnemu prostrediu kulisou pri viacerých zaujímavých festivaloch a divadelných predstaveniach. Približná dĺžka prehliadky: 60 minút.
Exteriér:
Pevnostná bloková štvorkrídlová stavba s ústredným nádvorím, charakteristická z diaľky strohými fasádami s radom delových strieľní a vežovitými arkiermi na nárožiach, ktoré boli súčasťou signalizačného systému obrany. Pevnosť je obohnaná mohutným kamenným opevnením s kruhovými baštami. Do opevnenia zapojili aj gotickú obytnú vežu Himmelreich, karner a pôvodne mohutnú hranolovitú bránu, už vystupujúcu z opevnenia, dnes zvýraznenú bohato profilovanou strechou, dominantou z čias barokizácie mesta. Z čias renesančnej prestavby sa zachovalo schodište s kamennými portálmi a fragmenty nástenných malieb. Zvyšky gotického kostola dokumentujú fragmenty klenieb, prípor, pôvodné klenuté presbytérium a kruhové schodište.
Bouttatsova rytina mesta Rekonštrukcia hradu Teoretická rekonštrukcia kostola pôdorys z polovice 20. storočia
Súčasný stav:
Starý zámok dodnes tvorí jednu z najvýraznejších dominánt Banskej Štiavnice. Turci sa Štiavnicu ani nepokúsili dobývať a ani ostatné vojenské udalosti hrad nepoškodili, takže sa nám (okrem barokovej úpravy strechy hlavnej veže) zachoval v pôvodnom stave. Keď sme objekt navštívili, už po tretí krát bolo zatvorené, pretože bol sviatok - Veľká Noc. Okrem nás tam bolo ešte 10 sklamaných turistov, zahraničný samozrejme nechápali. Logika podobná Kremnickej - keď je sviatok, máme zatvorené - sviatkujeme. Príďte cez pracovný týždeň. Dúfam, že sa to čoskoro zmení. Ak chcete Starý zámok navštíviť, radšej si telefonicky dohodnite vstup. Expozície sú zaujímavé a prestavba kostola na pevnosť nie je až takým obvyklým počinom a preto by ste si ju určite mali pozrieť. 



Základné informácie / Prístup a okolie / Expozície




 

 

www.zamky.sk   www.slovaktourservice.sk   www.pamiatky.net
Tento portál bol vytvorený s finančnou pomocou Európskej únie. Za obsah tohto portálu je výhradne zodpovedný server Zamky.sk - Pamiatky.net a za žiadnych okolností nemôže byť povaožvaný za stanovisko Európskej únie. RSS
© 2007 Copyright Zamky.sk - Pamiatky.Net,